Olympiáda – začíná hokejový turnaj!

Ale boli to nervy, to Vám poviem. Kousák je nadšený bývalý hokejista, ale evidentne ten zápas neprežíval tak intenzívne ako ja. Mal na to hneď dva dôvody.

Za prvé, počas „cyklistického“ života v Taliansku mu z hlavy vyfučala aj tá troška teoretickej hokejovej
prípravy, ktorú nabral počas svojej prvej a zatiaľ jedinej hokejovej sezóny v prípravke detí s naštvanou
„Sovou“ na hrudi. Takže sme polovicu zapásu strávili debatou o tom, že cieľom hry je nepožičať puk
súperovi, a hlavne puk dopraviť pokiaľ možno čo najčastejšie do bránky. Ideálne do súperovej. Ostatne
v debatách o tom, že hokej fakt nie je o tom, kto z chlapcov dopádluje najďalej od stredovej čiary k smerom k bránke po bruchu, sme strávili pár chvíľ v aute z tréningu domov. Ale vysvetľujte to 4-ročným capartom, ktorí sú v hokejovej výstroji chránení ako starovekí gladiatori a nožičky v korčuliach vôbec neposlúchajú.

Nie je väčšia psina ako keď dá tréner na chvíľu rozchod a minihokejisti vedia, že sú takmer nezraniteľní. To je hneď na bruchu a na kolenách 50 chlapcov v dúhových dresoch. Druhý dôvod bol ten, že zatiaľ čo tatínek okusoval hrany stola a odhadoval ako dopadne zápas Slovensko - Rusko, Kousák si spokojne žvýkal nový Saber Tooth, čo nafasoval za vysvedčko, pretože sa dlho nevedel rozhodnúť, ktorému z družstiev vlastne fandí.

Ani jeden zo súperov nebol vlastne jeho „srdcový“. Zo
slušnosti sa nakoniec rozhodol, že by bolo fajn, keby vyhral tatínkov tým, ale aj tak sa mu viac pačili tí hráči
v tých červených dresoch. :)
No, bude to ešte napínavá olympiáda. Asi si obstarám propisku s násadou do kanclu. To aby som tie nervy
pri rádiu zvládol a aj propiska zostala celá.

Športu zdar a Kousákom zvlášť!