Bez Gábiny, ale s bláznivým žabákom…

V slabej chvíli, keď sme na chvíľku zbavili detí v nákupnom centre, som sa nechal mojou polovičkou uvrtať do projektu: Pořídíme si kočku! Musím úprimne priznať, že ma nemusela veľmi znásilňovať, a možno by som sa nechal ukecať aj bez tej horúcej čokolády, ktorú mi objednala. Mačka je prítulné zvieratko, pomerne čistotné, Kousákova maminka s nimi mala skúsenosti z minulosti, a navyše tu bol ten bonusový bod, že odborníci by zvieratko doporučovali aj Kousákovi, ako istú formu tréningu a terapie. Tentokrát sme ale tak úplne nevyhrali...

Našli sme milú pani-samaritánku, ktorá zdieľa domácnosť s manželom, synom a niekoľkými  štvornohými  sirotami. Taký domáci útulok prevádzkuje. Dali sme sa na šľachetnú vec a jedno mačiatko-sirotu sme si od nej zobrali k nám domov. Jasné, že Kousák a miniKousák z nej boli nadšení už po ceste na diaľnici domov. MiniKousák jej dal okamžite meno: Gábinka. Dodnes nevieme, ako na to prišiel, ale ujalo sa to. Tá malá chuderka netušila, čo ju čaká, a tak sme ju domov doviezli už s parádnou arómou v prenoske. No, nervy, sú nervy a sťahovanie nemá každý rád. Niektorí z toho stresu ľahko pustia do gatí...

Gábina si svoje užila zrejme od narodenia, pretože ju a 2 ségry vraj našli opustené ako veľmi malinké. Po príchode k nám domov sa navyše ukázalo, že je v zlom zdravotnom stave, a tak sme namiesto krmiva začali najprv mačacími antibiotikami a probiotikami od pani doktorky. Nič to, starali sme sa o ňu všetci s láskou, miniKousák pridával aj nejaké to potiahnutie za chvost. Dobre to dopadlo, kočička sa z toho vylízala a začala nám priberať na váhe. Ukázala sa ako veľká bojovníčka, mala veľkú chuť žiť.

Keďže sa jej zrejme dostalo málo materinskej lásky od narodenia, snažili sme sa jej túto nehu nahradiť. Hladili sme, maznali sa, Kousáci sa s ňou hrali veľmi radi, miniKousák ju honil po byte ako Krokodýl Dundee pytliakov v buši. Keď Gabča zosilnela, začal sa ale stále viac ozývať hlas divočiny. Ťahalo ju to čím ďalej, tým viac von, za slobodou. Podarilo sa jej ufrnknúť v taký mrazivý večer, že sme o ňu mali vážne starosti, či sa dožije rána v zdraví. Kousákova maminka zalarmovala národnú gardu, napísala email aj na Obamu a spisovala facebookové litánie... pobehovala vonku v mrazivý večer a vykrikovala: Gábino! Gabčo!  Pár chlapov, ktorí fajčili na balkónoch, boli ochotní poslať tú svoju „Gábinu“, ale Kousákova maminka trvala na tom, že chce iba tú našu.  Noc bola krátka a nepokojná, zato ráno sme našli v schránke email, že Gabča bola zachránená neznamymi ľuďmi , a prespala noc v pohodičke na neďalekej veterine.

Malo nás trknúť už tam, keď nám ju veterinárka s úsmevom vracala a konštatovala, že máme veľmi živé zvieratko. Gábina rástla, silnela, celé dni pospávala a celé noci lietala po byte kozmickou rýchlosťou v úrovni ramien nášho Kousáka. Ak náhodou nemala chuť na šprinty po chodbách, tak intenzívne likvidovala, čo jej prišlo do pazúrov, najradšej našu sedačku. Keď sme boli  doma všetci, tak najradšej niekam zaliezla, aby nemusela počúvať pazvuky šíriace sa z detskej izby našich Kousákov plaviacich na pirátskej lodi. Ale keď mala chuť, tak rada vyrazila na lov chutných Kousákov. Najradšej lovila miniKousáka, ktorý si to odniesol škrabancami na predlaktí a coolovú jazvičku mu raz vyrobila aj tesne nad okom.

Nebudem Vás napínať, dopadlo to tak, ako to asi dopadnúť muselo. Boli sme nútení náš vzťah ukončiť a Gábinku presťahovať naspäť k pani-samaritánke, kde ešte stále bývala aj jedna z jej sestričiek.  Kočky od nás dostali aj veno, odovzdali sme všetky čačky-mačky a hračky a aj posed pre mačku. No celú výplatu, ktorú sme pred časom nechali v obchoďaku pre zvieratá. Veríme, že je Gabča spokojnejšia u samaritánky alebo možno u niekoho iného. U nás sa jej zrejme príliš nepáčilo.

Kousák a miniKousák odlúčenie nesú dosť zvláštne. Nemôžem povedať, že by im mačka chýbala až príliš, ale sú momenty, kedy sa sentiment a nostalgia ozvú dosť intenzívne. Okrem momentu, keď sa vypne TV a sú odvelení do postele, je to často podvečer, keď sa unavení  vraciame z práce, zo školy a škôlky.  Aj na toto sa však našiel liek, ktorý pomáha. Keď nám je večer smutno, tak si pustíme videoklip od Crazy Froga. Kousák má žabiaka veľmi rád, nerytmicky si dokonca popiskuje melódiu. Ak sa nikto nedíva (to si myslí on), tak sa pustil predvádzať akési tanečné kreácie. Druhý Yemi A.D. z neho asi nebude, ale tanec má veľmi rád.

Potreštený žabiak asi Gábinu nikdy úplne nenahradí, ale som rád, že ho máme... A Kousáka tiež.